Môj príbeh s endometriózou časť 3.

V tejto časti by som sa chcela venovať tomu dňu, kedy vlastne nastane deň D (čiže prebehne operácia). Ja osobne dva razy som bola laparoskopicky operovaná na endometriózu.

Som rada, že som medzičasom pochopila určité vzťahy a súvislosti medzi mojím telom, dušou a celou chorobou. Neskôr ťa oboznámim aj s tým, ale teraz poďme pekne krásne po poriadku, ako sa patrí :)

Pred operáciou sa od predchádzajúcej polnoci neodporúča piť a jesť asi od 17:00 večer.

Ráno vstaň skorej. Keď si rovnaký typ, ako ja, predpokladám, že cez noc budeš väčšinou hore. Ja som pri týchto operáciách išla do nemocnice len ráno v ten deň, ako ma operovali. Sú miesta, kde sa už deň pred operáciou musí pacient ohlásiť v nemocnici.

Pred operáciou ťa určite oboznámili, že sa nemáš ráno nalíčiť, takže si vynechaj make - up, odstráň umelé nechty, poprípade mihalnice a clip - in vlasy, všetky šperky a pod. Nemôžeš mať kontaktné šošovky, ale okuliare s tebou môžu ostať do poslednej chvíle. Neskôr popros sestričku, aby ti ich položila na nočný stolík, kam dotiahneš. Nič cudzie na tebe nemôže ostať.

Pamätám sa na moju prvú operáciu. Už počas čakania na príjmovej ambulancii mi stekali po lícach slzy. Bála som sa nepoznaného.

Nemusíš sa báť, nebudeš nič cítiť. Budeš počas celej doby spať, ale nečakaj, že na druhý deň si budeš vyskakovať, ako veverička po strome.

Po príchode sa ubytuješ na izbe, predpokladám, že budeš na intenzívnom, lebo počas prvej noci by si mala byť lekármi pozorovaná.

Ráno ešte možno absolvuješ vyšetrenie, nebude to zdĺhavé, potrvá to len minútky.

Prinesú ti papiere, ktoré musíš popodpisovať, dobrá rada: Nečítaj si ich. Tu neplatia tie pravidlá na ktoré sme bežne v živote zvyknutí. Teda, že všetko si poriadne preštudovať a až potom podpísať. Budú tam také veci s ktorými tak či tak musíš súhlasiť v prípade komplikácií a ďalších situácií, ktoré by mohli nastať počas doby ktorej budeš spať. Je lepšie o takýchto veciach nevedieť, aj tak bude všetko v poriadku, ja viem.

Dostaneš náladovku, od ktorej by sa mal vraj všetok strach vytratiť z teba. Nepripisuj tomu veľké nádeje. Moje nikdy nevymizli, ale možno ty budeš silnejšia  :)

Asi hodinu pred operáciou dostaneš pančuchy, neboj sa ich, navleč si na nohy po kolená, oni ťa ochránia počas operácie pred trombózou. Sú obzvlásť biele, budeš vyzerať, ako krásna baletka :)

Následne si ťa zavolajú, príde si po teba sanitér. Buď pôjdeš po vlastných nohách, alebo si ťa dotlačí na posteli.

Sanitér odloží tvoje šaty a následne ťa prikryje plachtou, aby si sa necítila blbo bez oblečka, keď budeš vchádzať na sálu.

Na sále ťa už všetci budú čakať. Ty však nemáš šancu rozpoznať neznáme tváre, lebo všetci budú zababušení od hlavy až po päty.

Ľahneš si, už niet cesty späť. Nemáš času rozmýšľať. Myslíš už len na to, aby si to mala čím skôr za sebou. Medzitým sa ťa ešte raz opýtajú, či si nejedla a nepila dnes ráno.

Zrazu si len všímaš, ako si na tvoj hrudník vkladajú rôzne prístroje. Tie slúžia hlavne na sledovanie činností tvojich orgánov počas operácie.

Ešte kým si pri vedomí ti možno zavedú infúziu do žily. Ak si ešte nedostala infúzie, prezradím ti, že to bolí asi ako obyčajný odber krvi, aj malé decko to zvládne.

A ideme spať.......

Táto laparoskopická operácia sa vykonáva väčšinou v celkovej anestézii - narkóze. Bola som už uspávaná aj plynmi (inhalátorom) a aj intraverózne, že bola látka priamo podávaná do žily. Musím uznať, že žiaden rozdiel v tom nevidím. Na intraverózne spomínam, že posledné to, čo ma postihlo bolo to, že sa začala so mnou sála točiť a potom to už celé vypadlo. Pri vdýchnutí plynu inhalátorom som mala pocit, akoby som potrebovala zvracať. Boli to však len sekundy, v tom okamihu nijakým spôsobom neovplyvnili môj život.

Väčšina ľudí sa bojí, že nevstane z narkózy, alebo, že bude pri tom pociťovať nejakú bolesť.

Sú to len obyčajné mýty z filmov. Nehovorím, nič nie je isté, teda ako sa hovorí výnimka potvrdzuje pravidlo, ale určite sa to stáva iba ojedinele, u nás takmer vôbec.

Nemusíš sa báť. Všetko bude ok :)

Myslím na teba.

Ak máš chuť, podel sa aj ty so svojim príbehom do komentov, alebo mi napíš, ak sa potrebuješ trocha povzbudiť.