Môj príbeh s endometriózou časť 1.

Môj príbeh s endometriózou prišiel nečakane a vo veľmi nevhodnom období. Pýtam sa, existuje na niečo také pravé obdobie, kedy by bol človek úplne pripravený postaviť sa proti a bojovať? Asi nie.

Začalo sa to pred štyrmi rokmi, približne v rovnakom jesennom období.

Len tak z ničoho nič mi gynekologička oznámila pri preventívke, že mám cystu, ktorá ale nie je vodnatá, poslala ma za primárom a vraj ďalší postup ešte nie je známy. V primárovej ambulancii som sa načakala a vonkoncom som sa nič nové nedozvedela, nakoľko podľa mojich zistení nedisponoval normálnym ultrazvukom, ktorý by aj fungoval. Mala som sa tam znova vrátiť po mesiaci.

Mame to však nedalo pokoj, skontaktovala sa so svojou známou p. doktorkou, ktorá poznala jednu naozaj veľmi dobrú odborníčku v gynekológii.

Hneď na ďalší týždeň sme tam išli. Musím podotknúť, že na slovenské pomery mala veľmi modernú, takú príjemnú ambulanciu. Pri ultrazvuku len krútila hlavou a povedala, že si nemyslela to, že to tak zle vyzerá a že to treba čím skorej riešiť, vraj sú tam cysty. Hneď na ďalší týždeň ma objednala na laparoskopickú operáciu.

Môžeš si predstaviť, čo som asi prežívala. Akoby sa vo mne zrútil svet. Nevedela som si predstaviť, čo so mnou bude. Mala som obavy, či to nebude niečo vážnejšie. Pred operáciou sa ešte lekári o endometrióze nezmienili, nakoľko taký nález musí byť potvrdený minimálne histológiou.

Už pri pomyslení na slovo histológia mi behal mráz po chrbte. Pre takého človeka, ktorý za svoj život bol väčšinou zdravý a najhoršie, čo ho mohlo postrehnúť, bola chrípková epidémia raz za 5 rokov je vznik niečoho takého priam nepredstaviteľné.

Väčšinou si ľudia povedia, veď mne sa niečo také nemôže stať, ja som výnimka, mňa to určite obíde.

Teraz Ťa asi sklamem, nikto nie je výnimka.