Životospráva v boji s endometriózou

Možno si už v duchu myslíš, že teórií o strave bolo už naozaj dosť. Tým pádom by ťa možno zaujímalo mnoho ďalších vecí a hlavou ti možno víri niekoľko otázok, čo a ako som robila inak celkovo aj z pohľadu životosprávy, teda čoho sa držať, aby sa choroba znova nevrátila. Žiaľ neexistuje na to žiadne vopred písané pravidlo, ale stále je čo robiť, len treba nájsť priestor a "makať na sebe". Jednu dôležitú vec som sa naučila za posledné roky aj vďaka endometrióze, a to bolo, že nič v živote nie je zadarmo a kebyže aj áno, určite len obdobne (prechodne).

Určite všade počúvaš, aký je dôležitý šport pre náš organizmus, a ako dokážeme vďaka nemu prečistiť telo a rovnako myseľ. My ľudia sme náchylní niečo začať a nedokončiť to do konca. Chcela som tým len poukázať na to, že nech to bude akokoľvek ťažké, nesmieš to vzdať, nechať to v polke cesty. Nikto ťa nežiada aby si behala po Maratónoch, ale kebyže si vytýčiš aj niečo také za svoj cieľ, určite budeš jednak veľmi hrdá na seba a v neposlednom rade sa ti za to aj tvoje telo poďakuje. Investuj veľa do svojho tela, je to tvoja najlepšia investícia do budúcna.

Musíš sa naučiť základné pravidlo, ktoré je, že koľko vložíš do svojho tela, presne toľko ti tvoje telo vráti v podobe tvojho zdravia! Je len na tebe, ako sa rozhodneš.

Začni najprv malými, pomalými a postupnými krokmi, aj čo sa týka športu a takisto aj stravy. Ak nechceš, nemusíš urobiť rapídnu zmenu z jedného dňa na druhý, ide to aj pomalšie. Musíš však veriť, že cesta, ktorou si sa vydala je tá správna, nesmieš mať pochybnosti o tom.

Za to sme aj tu, aby sme sa vzájomne podporovali, učili sa z jednotlivých chýb a spoločnou silou to dokázali :)

Pri svojej liečbe som naozaj pravidelne a precízne športovala, samozrejme, že boli aj dni, keď som si urobila pauzu, lebo som to proste nestíhala, ale odporúča sa týždenne minimálne 3 - 4 razy športovať. Ja v priemere týždenne cvičím 5 razy, je to už len na tebe, na tvojej usilovnosti a vytrvalosti.

Dôležitým krokom pre tvoje uzdravenie by bolo aj vylúčenie tých faktorov z tvojho života, ktoré ti vyvolávajú časté stresy nad normu, ktorá sa ešte považuje v živote za prijateľnú. Myslím tým osoby, veci, okolnosti, atď. Som si vedomá skutočnosti, že občas nie je možné niektoré z vyššie spomenutých faktorov ihneď vylúčiť, ale treba sa pokúsiť aspoň o obmedzenie kontaktu s nimi, aby nemali na nás taký silný vplyv.

Takýto zmenený životný štýl, otočil môj celkový život o tristošesťdesiat stupňov, totižto za tento posledný rok som si stihla dokonca spraviť aj doktorát z pedagogiky. Už som sa cítila dostatok silnou na to, aby som mohla pristúpiť ku rigoróznym skúškam a tým pádom aj obhájila svoju rigoróznu prácu, pretože všetok ten čas, ktorý som do tej doby venovala mnohým iným nepodstatným veciam som vymenila za niečo, čo bolo môjmu zdraviu prospešné a tým pádom sa mi postupne začal eliminovať strach z endometriózy, ktorý žiaľ stále pretrváva, ale verím, že čím viac času prejde, tým menej ho budem pociťovať, lebo si každým jedným dňom budem v sebe istejšia. 

Nič nie je lepšie, ako keď človek nemusí ustavične sedieť v gynekologickej ambulancii kvôli menštruácii, ktorá neustále mešká, bolestiam, mnohé z vás možno dokonca aj kvôli neplodnosti a ďalším nepríjemnostiam, ktoré sú spojené s touto chorobou. Pre mňa bolo niečo ohromujúce, keď prešiel jeden celý rok a môj menštruačný cyklus sa mi kolísal v rozpätí 28 až 30 dní. Nikdy predtým, čiže od svojich trinástich rokoch života, odkedy som začala menštruovať som nemala takto presne načasovanú menštruáciu. Počas dospievania prešli aj mesiace, keď sa mi nedostavila menštruácia, gynekologička mi vpichla jednoducho injekcie na vyvolanie a tým pádom sa to celé skončilo, všetko bolo vyriešené, vraj som bola ok. Neskôr počas adolescencie, keď som brala hormonálnu antikoncepciu som si myslela, že sa môj menštruačný cyklus už stabilizuje, ale akonáhle som vysadila tabletky, všetko bolo presne tak, ako predtým, samozrejme sa ku tomu postupom času pričlenili aj veľké bolesti. Prešla jedna operácia spolu aj s hormonálnou liečbou, druhá na slepák, kde mi chirurg diagnostikoval znova endometriózu vďaka laparoskopickej operácii, kde si pozrel celú panvovú časť môjho tela, tu bola znova nasadená hormonálna liečba, kde som už veľmi dúfala, že sa to už raz a navždy skončí, ale mýlila som sa. Po vysadení hormonálnej liečby a neskôr aj hormonálnej antikoncepcie ( ktorej som verila, že mi bude nápomocná v boji s chorobou, bol to však asi mýtus), sa mi za niekoľko mesiacov choroba vrátila znova, čiže som išla zasa pod nôž a následne nasledovala, ako to tu už asi niekoľko krát odznelo hormonálna liečba.

Cieľom môjho blogu nie je evokovať v tebe myšlienku, že netreba dať na rady tvojho gynekológa/ gynekologičky. Každopádne si ich treba vypočuť, ak to je potrebné, konzultovať aj s viacerými odborníkmi v oblasti. Tvoj úspech by mal byť založený na spolupráci medzi sebou samým a špecialistom (lekárom).

Neexistuje žiadne vopred napísané pravidlo a práve preto:

sa snaž byť lepším človekom, mysli na zvieratá, počúvaj relaxačnú hudbu, vyjdi do prírody, miluj svoj život a odpúšťaj rýchlo :)